AKTUÁLNE MOŽNOSTI A VÝZNAM INDIVIDUÁLNEJ INTEGRÁCIE ŽIAKOV S PORUCHAMI SPRÁVANIA

 

Maroš MAJKO

Pedagogicko-psychologická poradňa, Nová doba 1408/31, 924 01 Galanta

majko@psychology.sk

 

 

Úvod

 

Súčasná situácia na základných a stredných školách poukazuje na kumuláciu problémov v určitých oblastiach. Na mnohých školách chýbajú školskí psychológovia či špeciálni pedagógovia. Žiaci čakajú na vyšetrenie v určitých prípadoch aj viac týždňov, pričom najväčším problémom je zabezpečenie pravidelnej terapeutickej starostlivosti. Je to spôsobené predovšetkým nízkym počtom odborníkov, ktorí majú v starostlivosti priveľa klientov. Psychologická starostlivosť však vyžaduje predovšetkým pravidelný kontakt a samozrejme zaberie veľa času.

 

Poruchy správania

 

Poruchy správania sú široko chápaným pojmom. Zvyčajne ide o rôzne formy neprispôsobivého správania sa. Ovplyvňujú predovšetkým sociálne vzťahy jednotlivca. Krejčířová (2006, s. 240) popisuje poruchy správania ako opakujúci sa a trvalý (v trvaní najmenej šesť mesiacov) vzorec disociálneho, agresívneho a vzdorovitého správania, ktoré porušuje sociálne normy a očakávania primerané veku dieťaťa (napr. krádeže, bitky, krutosť voči ľuďom a zvieratám, klamstvá, záškoláctvo, úteky z domu). Medzinárodná klasifikácia chorôb zahŕňa poruchy správania pod označením F91. Metodické materiály Ministerstva školstva SR z roku 2004 umožňujú využitie individuálnej integrácie žiakov s poruchami správania. Zabezpečí sa tým lepšia starostlivosť o týchto žiakov, prispôsobenie pracovného prostredia a tiež úprava učebných osnov za účelom dosiahnutia lepších vyučovacích a výchovných výsledkov.

 

V Metodicko-informatívnom dokumente „Žiak s poruchami správania v základnej a strednej škole“ (2004, s. 4) nájdeme rozdelenie porúch správania na dve hlavné skupiny:

 

1.         špecifické poruchy správania zapríčinené primárne endogénnymi (vnútornými) činiteľmi

2.         poruchy správania prvotne zapríčinené nevhodnými výchovnými vplyvmi, resp. nedostatočnou (nesprávnou) výchovou

3.         iné poruchy správania

 

1. Prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy, ale poškodenia neurologického charakteru, resp. biochemické zmeny v mozgu. Ide o skupinu porúch, ktoré sú relatívne trvalé, pôsobia spravidla už v predškolskom veku a trvajú minimálne šesť mesiacov. Negatívne vplýva na všetky vykonávané činnosti. Výkonnosť v školskom prostredí je veľmi nevyrovnaná. Najčastejšie hovoríme o ADHD (Attention Deficit/Hyperactivity Disorder), resp. o ADD (Attention Deficit Disorder)

2. Prejavujú sa ťažkosťami v adaptácii na základe nedostatočne či nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí. Môžu sa tiež prejavovať asociálnym až antisociálnym postojom alebo správaním jedinca. Častá je nepozornosť, nedisciplinované správanie, nevhodné reakcie, impulzívnosť, nadmerná pohyblivosť. Prítomné bývajú zlé pracovné návyky, nezáujem, ignorácia okolia. Na základe tohto správania sa zmení aj postoj rovesníkov a pedagógov, čo zvyčajne negatívne správanie ešte viac zosilní.

3. Patria sem predovšetkým poruchy správania spôsobené duševnými poruchami, prípadne ako dôsledok chronických ochorení alebo prežitej psychotraumy.

 

Individuálna integrácia

 

Graf č. 1

 

Ako bolo spomenuté, individuálna integrácia žiakov je jednou z možností, ako im pomôcť pri prekonávaní zdravotných a iných významných ťažkostí. Nesmie byť však v žiadnom prípade zneužívaná. Základnou podmienkou integrácie je skutočnosť, či dokáže škola zabezpečiť žiakovi primeranú starostlivosť vyplývajúcu z individuálnej integrácie. Musia byť dostupné vhodné podmienky a zabezpečená odborná starostlivosť. Ako ukazuje graf, najčastejším dôvodom individuálnej integrácie sú vývinové poruchy učenia. V prípade porúch správania nejde o príliš významnú skupinu integrovaných žiakov. Dôvodom nízkeho počtu môže byť aj zaradenie takýchto žiakov v iných skupinách, nakoľko postihnutia bývajú v mnohých prípadoch kombinované. Dôvodom môže byť tiež nedostatočná informovanosť a nevhodný prístup pedagogických pracovníkov k takýmto žiakom. Žiak s poruchami správania je totiž v mnohých prípadoch vo výraznej opozícii voči autoritám a preto zväčša nedostane primeranú starostlivosť a pomoc zo strany pedagógov. Býva označovaný ako neschopný a jeho ťažkosti sú len málokedy vnímané ako niečo, za čo dieťa v mnohých prípadoch nemôže.

 

Záver

 

K zlepšeniu situácie v prístupe k žiakom s poruchami správania môže prísť predovšetkým prostredníctvom lepšej informovanosti pedagógov. Vypracovaný plán prednášok a diskusných stretnutí, na ktorých by sa riešili rôzne konkrétne možnosti a postupy a zároveň by sa ponúkla metodická pomoc vyučujúcim. Rezervy sú tiež v komunikácii pedagógov s odborníkmi. V prípade ťažkostí a nejasností ich kontaktujú a konzultujú zvyčajne až vtedy, keď sú problémy len veľmi ťažko riešiteľné. Integrácia žiakov je považovaná za štandardný postup pri pestrej palete ochorení a ťažkostí, ktorými môže žiak trpieť. Podmienkou je dôsledná spolupráca odborníkov s pedagogickými pracovníkmi a rodičmi žiaka. Žiakov s poruchami správania a ďalšími výraznými ťažkosťami je zrejme oveľa viac. V niektorých prípadoch pôsobia ako časovaná bomba. Dokážu totiž narušiť vyučovanie a znepríjemniť vzdelávanie ďalším žiakom.

 

Literatúra

 

Metodicko-informatívny materiál „Žiak s poruchami správania v ZŠ a SŠ“, vydané MŠ SR pod č. CD-2004-12004/23602-1:095, platné od 2. septembra 2004

Říčan, P., Krejčířová, D. a kol. (2006). Dětská klinická psychologie. 4. vyd. Praha: Grada.

Svetová zdravotnícka organizácia. (1989). Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH10). Ženeva